"Zázračná mysľomisa"

Autor: Ivica Barthová | 2.6.2011 o 21:30 | (upravené 2.6.2011 o 21:36) Karma článku: 3,70 | Prečítané:  1159x

Ľudia žijú svoje životy rôznou rýchlosťou, no väčšinou vyššou ako pomalšou, z piatkového slnečného rána, či nedeľného pokojného dopoludnia, sa proste stáva „ráno“, reprodukujeme svoje dni, no vyčerpáva nás stereotyp. Proste žijeme, pretože žiť musíme. No z času na čas, prídu zvláštne „rána“ a zaujímavé „dni“, pretože vám v hlave vŕta myšlienka, ktorú vám v noci vnukol obyčajný krátky sen.

Vnukol vám spomienku. Neviem definovať spomienku odborne, no z vlastnej skúsenosti viem, že môže byť tak príjemná ako nepríjemná, úsmevná, či na zaplakanie. No dôležité je to, že jedine vy dokážete pocítiť auru, teda výnimočnosť tej spomienky, a aj pri dôkladnom opise niekomu inému, ju nemôžte dotyčnému dokonalé vnuknúť. Neverím na výklady snov, ani žiadne iné duchovné sily, no niekedy sa musím pozastaviť nad tým, čo mi moje podvedomie ponúka. Potom príde večer, keď vypnete od každodenných starostí, pustíte si obľúbenú hudbu a začnete nad tým premýšľať stále viac a viac. Neviažem sa na minulosť, ani na moje spomienky, ale zastaviť sa nedajú a tak s nimi z času na čas strávim niekoľko minút – nenútene, pretože ten zvláštny stav zamyslenia príde, keď ho najmenej čakáte.

Sú ľudia, ktorí neradi spomínajú, nechcú si pripomínať časy, keď im bolo lepšie, či horšie ako v súčasnosti. Ja sama som bola dôkazom tejto neprípustnosti, no potom som si uvedomila, že spomienky mi môžu byť najlepším radcom do života. Dnes ma sled niekoľkých asociácií priviedol k jednej, takmer zabudnutej, ale kedysi veľmi intenzívnej spomienke. Kedysi. Pretože práve dnes som si uvedomila, že to čo má trápilo ešte nedávno, je už preč a s dobrým pocitom môžem povedať, že je to preč už navždy. Dnes už viem, že keď sa zajtra prebudím do slnečného rána, nebude ma táto spomienka prenasledovať ešte niekoľko dní, tak ako kedysi. Pretože už som z nej „vyrástla“ a môžem sa nad ňou jedine pousmiať. A tak tomu snaživému súhrnu obrázkov poprajem veľa šťastia a budem sa tešiť na ďalšie stretnutie v budúcnosti, a už teraz si predstavujem ako s ním zatočím, pretože on sa nemení, zatiaľ čo ja sa mením časom a životom.

Myslím si, že je dobré občas spomaliť, aspoň mysľou, keď už nie telom a podeliť sa s ňou o to, čo sme sa jej snažili dlho utajiť, či už zo strachu alebo iných, úzkostných stavov. Veď nie každý z nás má možnosť vlastniť zázračnú „mysľomisu“...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Súdy v Trenčíne odmietajú riešiť Galkovu kauzu odpočúvania

Obžaloba na bývalého šéfa Vojenského obranného spravodajstva Pavla Brychtu leží na súde od februára 2016. Najvyšší súd mu teraz prikázal konať.

KOMENTÁRE

Česi mieria do čiernej diery Európy. Všetko pre korunu

Je možné, že šanca ľahkého vstupu do eurozóny zmizne.

AUTO

Anketa o Svetové auto roka 2018 sa ponesie v znamení SUV

Posledný ročník vyhral Jaguar F-Pace.


Už ste čítali?